Paavn

पसायदान

Pasayadan

आता विश्चात्मके देवे, येणे वाग्यज्ञे तोषावेतोषोनि मज द्यावे, पसायदान हे

Ata vishchaatmake deve, yene vaagyadnye toshaaveToshoni maj dyaave, pasaayadaan he

जे खळांची व्यंकटी सांडो, तया सत्कर्मी रती वाढोभूता परस्परे जडो, मैत्र जीवांचे

Je khalaanchi vynkati saando, taya satkarmi rati vaadhoBhuta paraspare jado, maitr jiwaanche

दुरिताचे तिमीर जावो, विश्व स्वधर्मसूर्ये पाहोजो जे वांछील तो ते लाहो प्राणिजात

Duritaache timir jaavo, vishv swadharmasurye paahoJo je waanchhil to te laaho praanijaat

वर्षत सकळमंगळी, ईश्वरनिष्ठांची मांदियाळीअनवरत भूमंडळी, भेटतु भूतां

varshat sakalamngali, ishwaranishthhaanchi maandiyaaliAnawarat bhumndali, bhetatu bhutaan

चला कल्पतरूंचे आरव, चेतनाचिंतामणींचे गांवबोलते जे अर्णव, पीयूषाचे

Chala kalpatarunche arav, chetanaa-chintaamaninche gaanvBolate je arnav, piyushaache

चंद्रमे जे अलांछन, मार्तंड जे तापहीनते सर्वांही सदा सज्जन, सोयरे होतु

Chandrame je alaanchhana, maartnd je taapahinaTe sarwaanhi sada sajjan, soyare hotu

किंबहुना सर्वसुखी, पूर्ण होऊनि तिहींलोकींभजि जो आदिपुरुखी, अखंडित

Kinbahuna sarwasukhi, purna houni tihinlokinBhaji jo adipurukhi, akhandit

आणि ग्रंथोपजीविये, विशेषी लोकी इयेदृष्टादृष्टविजये, हो आवे जी

Ani granthopajiviye, visheshi loki iyeDrishtaa-drishta-vijaye, ho aave ji

येथ म्हणे श्रीविश्वेशरावो, हा होईल दानपसावोयेणे वरे ज्ञानदेवो सुखिया झाला

Yeth mhane shrivishvesharaavo, ha hoil daanapasaavoYene vare Dnyaanadevo sukhiya jhaala

About Pasayadan. Pasayadan is the concluding prayer of the Dnyaneshwari, Sant Dnyaneshwar's 13th-century Marathi commentary on the Bhagavad Gita composed at Nevasa on the banks of the Godavari. In it the young saint-poet sets aside his own wishes and asks the cosmic Divine for the welfare of all living beings, making it one of the most universal prayers in the Marathi bhakti tradition. It is recited to this day at the close of pravachans, kirtans, and Warkari gatherings across Maharashtra.